Zoey42's bookshelf: read

Fools Die
Omerta
The Honey Badger
Africký príbeh lásky: Láska, život a slony
Platypus Police Squad: The Frog Who Croaked
The Honeymoon Cottage
Dead of Eve
The Book Thief
The Tourist
Charlieho malé tajomstvá
Death Ain't But A Word
The Hours
Labyrinth
Námestie svätej Alžbety
Vita
Za vyšným mlynom a iné prózy
Jonathan Livingston Seagull
Cancer Ward
Ako chutí moc
Vidím to, co vrah


Zoey42's favorite books »

nedeľa, 30. júna 2013

Som späť!


          Som späť! (Ale ešte neviem na ako dlho :) Tento školský rok som bola dosť zaneprázdnená a to je aj dôvodom, prečo tu nepribudol žiadny článok od októbra. Posledný rok na gymnáziu, maturita, prijímačky na výšku – ledva som stíhala písať recenzie na GoodReads a mať nejaký čas na oddych. Od januára som aj ten beletrie čítala pomenej, takže som vlastne ani nemala na čo písať recenzie.

AKO SA MÁM
     Paradoxne aj napriek úplne úžasným prijímačkám (dopadli úplne nad moje očakávania, aj keď každý to odo mňa očakával), nie som taká nadšená ako by som mala byť a eufória z toho aká som úžasná :) vyprchala. Ide totiž o to, na ktorú školu by som mala ísť. Stále som to pod vplyvom vonkajších správ menila a teraz sa nejako neviem nadchnúť. Totižto celý rok (teda od septembra) som sa tešila na to, ako budem chodiť na Karlovku, proste prestížna škola, má meno, je v rebríčkoch najlepších škôl atď. Potom keď mi už prišli pozvánky na skúšky, kde na Masarykovu som mala len ľahký test z biológie a TSP, ktoré sú na internete v desiatkach variant, som si myslela, že na Karlovku skúšky nespravím, tak som sa vnútorne naladila a tešila na Masarykovu (+ ešte Brno aj kampus sa mi zapáčili na prvý pohľad). Následne som
Neviem sa rozhodnúť :(
urobila skúšky aj na Karlovku, takže som si hovorila aká je univerzita aj celá Praha super (možnosti na zábavu aj prácu). No a teraz som si zasa vypočula na Karlovku dosť negatívne skúsenosti (najmä čo sa týka Slovákov a profesorov), ktoré síce neviem, na koľko sú pravdivé, ale po tom, čo mnohí museli odísť alebo prestúpiť, sme s mamkou usúdili, že najlepšie pre mňa bude ísť do Brna. Môj problém ale je, že sa už nejako nedokážem navnadiť a tešiť :( Náladu mi trošku zdvihlo prezeranie ‚kolejí‘ a poznám aj pár ľudí, ktorí študujú v Brne, tak to hádam bude dobré.
       
     Ďalšia moja ‚neistota‘ sa týka výberu odboru – biológia. Keď sme mali psychologické pohovory v škole, povedali mi, že môžem v podstate robiť hocičo, čo chcem. Keď som bola mladšia, veľmi ma bavila matematika, ale to bolo asi len vďaka vynikajúcej učiteľke. Potom ma chytil dejepis, bola som aj na olympiáde a dosiahla pekné umiestnenie. Lenže čo môžem robiť s dejepisom? Učiteľkou by som určite byť nemohla, právo s tým, až tak nesúvisí a koľko historikov a pracovníkov v archívoch Slovensko potrebuje? Veľmi ma bavili aj jazyky, najmä teda angličtina, no keďže dnes angličtinu ovláda každý, nevydala som sa ani týmto smerom. V posledných rokoch na gymnáziu som sa zapájala do súťaží z biológie a chémie a veda ma celkom zaujala. Keďže som však chémiu úplne nechápala (aj keď musím priznať, že dosť veľa vecí sa vyjasnilo až v maturitnom ročníku, keď začali niektoré veci do seba zapadať), ostala mi biológia. Z biológie ma najviac zaujala genetika a tak idem študovať genetiku :) Ale vôbec si nie som istá, či je to pre mňa to pravé, či ma to bude baviť, či to neoľutujem. Nikdy som nemala nejaký sen týkajúci sa povolania napr. že chcem byť lekárka.
      A k medicíne, väčšina na seminároch z biológie a chémie chcela ísť práve na medicínu, psychológiu alebo farmáciu. Prírodovedu alebo učiteľstvo boli klasické ‚poistky‘, keby ich nevzali. Preto som sa cítila trocha divne, keď som si práve to dala ako prioritu. A rodina ma taktiež niekedy vie naštvať, konkrétne teda teta a babka. Po stý krát im vysvetľujem, že budem vedec :D a ony sa vždy na konci spýtajú, či budem lekárka, keď teda budem študovať biológiu.  Očividne keď nebudem lekárka, právnička alebo aspoň inžinierka, vysokú budem študovať zbytočne.
ja u kozmetičky :D
     
      Ináč, ani mimo tej ‚drámy‘ so školami, moje ‚najlepšie prázdniny môjho života‘ :D nevychádzajú najlepšie. Keďže som sa dosť posledný polrok zanedbávala, chcela som si dopriať trochu starostlivosti. Ako prvé som sa objednala ku kozmetičke, naposledy som bola niekedy v zime. Keďže mamka tam chodí každý mesiac a vždy hovorí, ako si tam oddýchla, povedala som si, že trocha relaxu mi nezaškodí. Omyl! Bola som tam dokopy dve hodiny a už po hodine mi nohou začalo ‚cukať‘ (nadskakuje mi, asi keď prežívam príliš veľa bolesti :D) Po ihle, vytláčaní, dezinkrustácii a ozonizéri som myslela, že mi nejaké dovytrhávanie obočia nič nespraví. Omyl č. 2! Skončilo to tak, že mi aj vykĺzla jedna slzička :D Hanbila som sa teda riadne, najmä keď som videla ako si vedľa jedna žena nechala depilovať oblasť nad hornou perou a ani nemukla a ako si ďalšia išla dať depilovať oblasť bikín a veselo pri tom štebotala. Asi mám naozaj nízky prah bolesti alebo som rozmaznaná či čo :D Každopádne plánujem ešte ísť k dentálnej hygieničke (a v rámci akcie zaplatím len 20€ namiesto 50€ :) a ku kaderníčke, akurát trocha počkám kým, mi dorastú vlasy, lebo teraz majú dobrú dĺžku – môžem si urobiť vysoký cop bez sponiek. Hádam to teda dopadne lepšie.

ČO ROBÍM
    
nemám ani šajnu, aký je deň
Momentálne som už asi 40 dní len doma a už sa to odráža na mojom duševnom zdraví :D Na začiatku mája som mala prijímačky na Masarykovu, potom akademický, maturitu a v júni prijímačky na Karlovu (O prijímačkách plánujem napísať osobitný článok). Posledné dva týždne však vyslovene oddychujem a každý môj deň je rovnaký. Nemôžem povedať, že by mi stereotyp nejako extra vadil, ale som rada, že od 1. júla nastupujem do práce (brigáda 10 dní do mesiaca). Spím desať hodín denne (čo sa zdá neporovnateľné s 6,5 hodinami počas šk. roka, kedy som sa aj učila a chodila do školy). Pozerám seriály, sem-tam si niečo dobré uvarím alebo napečiem (ďalšia záhada ako som schudla 2 kg), lúštim maľované krížovky – proste pohoda :D


ČO POZERÁM
seriály pozerám na PC, ale inak to sedí

     Ako správny serialomaniak som si musím (skoro) každodenne dodať svoju dávku :) Dopozerala som Housa, Doctora Who (John Hurt -niééééé), Game of Thrones a Big Bang Theory, pozrela som pár častí Torchwoodu. Momentálne pozerám Breaking Bad, ktorý som pozerala už minulé leto, ale nejako ma prestal baviť (a teraz ma to znova chytilo), Black Books a Hannibala. Už dnes má začať nová (a posledná :( séria Dextera a ešte vždy mám v zálohe Borgiovcov, takže o seriálovú zábavu mám postarané. Všetko pozerám na nete, v televízii iba občas natrafím na Dva a pol chlapa alebo na Ovce (krátke rozprávky pre deti o najmä o nástrahách internetu atď. a rada si ich pozriem, aj keď asi nie som cieľový divák :)

ČO ČÍTAM – viď. ďalší článok (pôvodne som to chcela dať tu, ale už teraz sú tieto moje ‚litánie‘ dosť dlhé :)

ČO PLÁNUJEM
     Toto leto (ako každé) si plánujem zlepšiť moje jazykové zručnosti. Chcela by som si urobiť niekedy na budúci rok certifikát CAE a keďže tento rok som sa angličtine mimo školy veľmi nevenovala, dúfam, že si ešte niečo pamätám. (FCE som robila pred rokom a preto som aj z AJ nematurovala). Zároveň by som sa chcela začať učiť španielčinu (začala som už pred dvoma rokmi, ale len počas letných prázdnin, záhadou mi je, ako je možné, že si  to pamätám hoci som do toho 10 mesiacov nepozrela :) Ak by sa mi do októbra podarilo dostať na úroveň B1, mohla by som si ju dať ako normálny predmet na VŠ. Najviac ma desí to, že z nemčiny som za šesť rokov na tom tak, ako budem po polroku zo španielčiny.
info tu
     Po minulé roky som vždy plánovala aj cvičiť, no tento rok sa konečne zmieriť s mojou lenivosťou a odporom k nejakým ‚brušákom‘. Jediné cvičenie ktoré budem vykonávať je očná joga. Veľa som o tom čítala a tých dvadsať minút denne ma nezabije. Začiatkom augusta mám ísť k očnej, tak potom napíšem, či sa dostavilo nejaké zlepšenie. (Pre mňa zlepšenie znamená aj to, že mi nenaloží ďalšie dioptrie :)  Pri upratovaní som našla aj moje staré okuliare, už pre mňa nepoužiteľné, tak som hľadala na internete, čo so starými okuliarmi. Prekvapivo ich zbiera dosť veľa rôznych charít a organizácií, ja som svoje poslala v rámci zbierky ‚Okuliare pre Afriku‘ organizácie Fénix. Je to celkom milá predstava, že moje okuliare bude nosiť niekto iný.

     Pekné leto (bez búrok)!